Tus Kab Spotted Wing Drosophila (Hmong)

W.D. Hutchison and Suzanne Wold-Burkness
Chav Kawm txog Kab thiab Ntsaum los yog 

Pib Qhia 

SWD adult
Daim duab 1. Tus maum yoov SWD tsaws lub txiv raspberry (S. Wold-Burkness, U of MN).

Tus kab hu ua Spotted Wing Drosophila (SWD), Drosophila suzukii, yog ib hom kab es ya tuaj noj cov txiv pos xws li raspberries, blueberries, blackberries, txiv grapes, thiab noj cov txiv es muaj lub noob.  Tus kab SWD yog hom kab es ib txwm nyob rau hauv daim av Esxias thiab xub xub pom lawv tshwm sim nyob rau lub lav California thaum xyoo 2008.  Cov kab no kuj tau ya mus rau cov teb thiab cov chaw es cog txiv hmab txiv ntoo hauv teb chaws Meskas no., thiab thaum lub Yim Hlis ntuj xyoo 2012, cov kab SWD no pom muaj tseeb tias lawv twb muaj nyob rau cov county xws li Ramsey, Hennepin, Anoka, thiab Olmsted hauv lub lav Minnesota thiab tam sim no yeej paub tias muaj cov kab no hauv ntau qhov chaw thoob plaws hauv lub lav Minnesota.  Qhov paub kiag tam sim no ces hom qoob loo lawv noj ces yog cov txiv pos raspberry thiab txiv pos blueberry thiab cov txiv strawberry, txiv grape thiab cov txiv pos blackberries nyob tom hav zoov los kuj pom tau tias muaj cov kab no noj tib si.


Tus kab no lub cev zoo li cas 

Tus kab SWD thaum loj txaus lawm mas zoo nkaus li cov yoov me me es tej thaum koj pom ya los ntsauv cov txiv tsawb es lwj lawm ntawm koj lub rooj rau mov ntawm chav ua mov noj es tej thaum lawv hu cov yoov no hu ua fruit flies.  Lwm cov yoov mas tsuas yog noj cov txiv es twb lwj thiab siav dhau lawm, hos cov kab/yoov SWD mas kuj noj cov txiv hmab txiv ntoo es tseem tsis tau lwj, tseem nyob saum tsob ntoo, thiab noj cov txiv es tab tom yuav pib siav.  Cov kab/yoov SWD no mas lawv muaj ib tug ple es txawv tshaj los chob kom tus ple nkag tau rau hauv qab ntawm daim tawv ntawm hom txiv pos berry, nteg li ntawm 3 lub qe los yog ntau dua rau hauv ib lub txiv pos berry twg, thiab dhau ntawd ces daug ntau tus kas (cov kas xim dawb) hauv ib lub txiv pos twg.  Cov kas no mam li noj sab hauv lub txiv ces ua rau lub txiv hloov ua xim kasfes, thiab qhov chaw ntawm lub txiv tus kab no noj ces saus kiag lawm.  Tus kab/kas no mam li tawm ntawm lub txiv no mus nyob rau hauv ib lub plaub thiab tom qab ntawd ces mam li tawm ua ib tug yoov los.  Ib tiam neeg ntawm tus kab no, thaum yog lub qe txog ntua thaum ua tus yoov, kuj siv sij hawm sai npaum li 7-10 hnub xwb, nyob ntawm seb huab cua ho zoo li cas thiab.  Li ntawd ces, ntau phaum kab SWD no kuj tshwm sim tau ntawm ib xyoos twg, es muaj coob heev sib ntxiv tas zog thaum lub caij ntuj sov.  Ntu thaum lub caij ntuj no ntawm cov kab SWD no ces yog thaum lawv twb ya ua yoov lawm thiab qhov es lawv muaj tsab peev xwb ciaj taus thaum caij ntuj no hauv Minnesota mas yog ib qho tseem paub tsis tau txog tias ua cas lawv thiaj li ciaj taus.  

Male SWD
Daim duab 2. Tus txiv yoov SWD ob daim tis muaj tej tee ua rau nws txawv (Sheila Fitzpatrick, Agriculture & Agri-Food Canada, Pacific Agri-Food Research Center, Agassiz).
 

 

Female SWD
Daim duab 3. Tus maum yoov SWD (tsis muaj tej tee ntawm daim tis), qhov duab es rub ze ze ntawd yog tus ple es nteg qe (Sheila Fitzpatrick, Agriculture & Agri-Food Canada, Pacific Agri-Food Research Center, Agassiz).

Puas Tsuaj 

Cov kab SWB rais los yog ib hom kab es ua rau qoob loo tej puas tsuaj ntau heev, yog cov kab ya tuaj noj txiv hmab txiv ntoo es peb yuav tsum tau tswj kom tau nyob rau hauv lub lav Minnesota.  Raws li tau hais ua ntej lawm, cov kab/kas SWD noj cov txiv hmab txiv ntoo es tseem tsis tau lwj, tseem nyob saum tsob ntoo, thiab noj cov txiv es tab tom yuav pib siav. Tshwj xeeb tshaj, cov kab SWD noj cov txiv es muaj daim tawv nyias nyias, cov txiv es phom phom xws li txiv pos raspberries, txiv pos blackberries, blueberries, strawberries, txiv grapes, txiv plums thiab txiv cherries. Txawm tias cov txiv no twb raug cov kab no noj es lawv nyob sab hauv lawm los tej thaum yeej paub tsis tau tias muaj kab nyob sab hauv txog thaum twb muab cov txiv no de los muag ces mam paub thiab tej thaum cov neeg twb tuaj yuav tau mus noj lawm es lawv mam li qhia es mam paub.  Ntxiv rau qhov kev puas tsuaj es tsim los ntawm cov kab/kas no kiag xwb, qhov chaw ntawm lub txiv es puas tsuaj los ntawm cov kab no yuav ua tau rau lwm cov kab nkag mus noj ntxiv thiab ua rau lub txiv no lwj thiab muaj kab mob nyob ntawm lub txiv no.

SWD adult flies on a raspberry
Daim duab 4. Lub txiv pos Raspberry es puas tsuaj; qhov chaw ntawd txia kua ces lwj (S. Wold-Burkness, U of MN).
SWD larvae
Daim duab 5. Nrhiav tau ntau tus kas SWD ntawm ib lub txiv pos liab raspberry (S. Wold-Burkness, U of MN).

Yuav Tswj Li Cas 

Hom txiv hmab txiv ntoo es ntxim li yuav muaj cov kab SWD no nkag rau mus noj mas yog thaum cov txiv no pib hloov xim mus txog ntua thaum lub caij cov txiv no siav es zoo de lawm. Cov yoov SWD kuj nteg tau qe rau cov txiv hmab txiv ntoo es twb siav dhau caij lawm, ua kom cov txiv no txhob muaj tej kev tsis huv mas yog ib lub luag hauj lwm yuav tsum tau ua.  Lub sij hawm es cov kab no nkag tau mus nteg qe, thaum cov txiv no tab tom yuav siav, yog lub sij hawm zoo es yuav tsum tau los tswj. Yog hais tias yeej pom cov yoov SWD no thaum koj cuab tau, los yog pom cov kas thaum lub caij cov yoov no nteg tau qe rau, cov hauv kev es yuav pab tswj kuj nyob ntawm ntau qhov es tshwm sim xws li seb cov qoob loo puas tsuaj ntau npaum li cas, yuav tswj hom twg (piv txwv tsis siv tshuaj tua los siv tsuaj tua), thiab seb puas tau txog lub caij es twb yuav de cov txiv no los muag. Tam sim no yeej tseem tsis tau muaj ib qho ntaub ntawv teev tseg kom paub meej tias qoob loo yuav tsum tau puas tsuaj ntau npaum li cas thiab kom paub meej tseeb tias cov kab no muaj ntau npaum cas, yog li no ib qho kev tswj ces yog siv tej yam dabtsi los cuab cov yoov no ntawm koj daim teb, los yog kom paub ces siv cov ntaub ntawv data ntawm ib cheeb tsam es paub txog cov yoov no, thiab raws li tau hais lawm, yuav tsum tau tswj thaum lub caij cov txiv mab txiv ntoo tab tom yuav siav thiab yeej pom muaj cov kas SWD lawm. Yog hais tias cov txiv hmab txiv ntoo tab tom yuav siav los yog siav lawm thiab yeej cuab tau cov yoov SWD lawm, tus tswv teb yuav tsum: 1) siv tej tswm yim hu ua cultural control rau tej qho es tsim nyog siv, thiab 2) tua cov tshuaj es pub tua kom tiv thaiv tau cov txiv hmab txiv ntoo.

Khoo thiab Saib Xyuas kom zoo 

SWD trap in a raspberry field
Daim duab 6. Luv hwj cuab yoov SWD (S. Wold-Burkness, U of MN).

Yog ib qho tseem ceeb yuav tsum tau siv ib qho kev los tswj hu ua Integrated Pest Management (IPM) program rau cov kab SWD kom thiaj li los soj ntsuam thiab khoo los yog saib xyuas kom zoo ntawm koj thaj teb.  Kev khoo thiab saib xyuas kom zoo no yuav tsum tau pib thaum tsob txiv tseem ua lub paj mus txog ntua thaum es de cov txiv kiag lawm.  Ua li no mas thiaj li pab tus tswv teb qhia tau tias thaum pib cov kab no ua li cas thiab thaum kawg ne ho ua li cas, txawm li ntawd los lub caij es tseem ceeb tshaj plaws los khoo thiab saib xyuas kom zoo ces yog thaum lub caij cov txiv tab tom hloov xim txog ntua thaum es de kiag cov txiv lawm.  Lub sij hawm nov mas yog lub sij hawm es cov txiv tab tom zoo zoo rau cov kab SWD no nteg qe rau hauv.

Cov kab SWD laus txaus es ua yoov lawm kuj cuab tau lawv thiab yog tias koj siv tej yam khoom tom taj laj es yeej yog tsim los cuab lawv los yog tias siv cov khoom es koj tsim los cuab.  Cov khoom es koj yuav los ces yog cov ntxhiab kom tsw hu ua Scentry (siv dej + xub npuv) thiab Trece (siv kua apple cider vinegar), ob qho no siv kom lawv nkag los rau hauv ces lawv poob rau hauv cov dej, yeej muaj muag nyob rau hauv lub khw Great Lakes IPM. Yeej muaj cov kev cob qhia kom koj tsim kom tau ib qho kev cuab cov yoov no ntawm koj tus kheej yog koj mus hauv Oregon State University’s Extension page

Thaum koj tsim tau lub raj cuab cov yoov lawm ces yuav tsum tau muab nws dai rau ntawm qhov chaw es muaj cov txiv hmab txiv ntoo, dai ntawm chawmuaj ntxoov ntxoo hauv qab ntawm cov ceg ntoo, siv ib txoj hlua dai saum toj ntawm lub raj cuab cov yoov (Daim duab 4). Yuav tsum kom tsis txhob muaj nroj tsuag thaiv lub raj kom cov yoov pom thiab kom muaj cov qhov tho es cov yoov SWD thiaj li nkag tau mus hauv lub raj.

Lub raj es koj cuab no mas koj yuav tsum tau mus suav los yog saib li 1-2 zaug ntawm ib asthiv twg seb puas muaj yoov SWD-mus saib ntau zaus dua los tau thaum lub sij hawm es cov txiv hmab txiv ntoo twb zoo de lawm, es yog saib ntawm daim ntawv daj daj muaj zia lo rau (yog tias koj siv daim ntawv daj daj) thiab saib ntawm lub fwj es muaj dej ua kom lawv poob rau hauv.  Siv cov dej tshiab, txawm yog tias siv dej los yog cov kua vinegar, txhua zaus thaum koj mus kuaj thiab muab cov dej qub coj mus nchuav pov tseg kom deb ntawm qhov chaw koj cuab. Koj yuav tsum tau muab sau cia kom paub tias koj cuab tau cov yoov SWD thaum lub caij twg thiab cuab tau thaum cov txiv twb yuav siav los yuav tsum tau sau cia thiab.


Kev Tswj hu ua

fallen fruit
Daim duab 7. Cov txiv hmab txiv ntoo uas muaj peev xwm ua tau los ua qhov chaw SWD (S. Wold-Burkness, U of MN).

Muaj ntau hom kev tswj hu ua cultural practices kuj siv xws li lub sij hawm twg thiaj li zoo rau de cov txiv thiab de cov txiv es siav dhau hwv lawm pov tseg kom tag ntawm thaj teb kom sai li sai tau kom thiaj li txo qhov kev phom sij es tsam ces muaj cov yoov SWD no los nteg qe rau hauv thiab pib ua kas rau hauv. Qhov kev txo tej kev phom sij kom txhob muaj yoov nteg qe rau thiab pib ua kas rau hauv, cov tswv teb ntawm tej qhov chaw hauv teb chaws Meskas ntiav ib co neeg mus de cov txiv no es yog nqa ib lub thoob de cov txiv zoo zoo nkauj rau hauv hos ib lub thoob ces yog de cov txiv es siav dhau caij lawm, ces muab lub thoob ntim cov txiv siav dhau caij no pov tseg.  Ua li no mas yeej ua tau rau cov tswv teb es muaj teb tsis tshua ntau, tabsis mas nyuaj heev rau cov tswv teb muaj teb ntau ntau. Rov qab mus de ib zaug zaum kawg kom cov txiv no tu noob kuj yog ib qho yuav pab tau thiab, tabsis qhov kev tswj zoo li no mas kuv tsis tau muab los soj ntsuam xyuas thiab ib qho kuj yog nyob ntawm seb cov teb no ho ntau npaum li cas. Ib qho tswv yim kuj yog tias muab tsob txiv es tuaj tom hav zoov thiab nyob ze ntawm thaj teb es muaj cov yoov no nteg qe rau lawm ces muab dob pov tseg kom tag kom tsis txhob muaj cov yoov SWD no nyob ze kuj yuav yog ib qho yuav tswj tau thiab tabsis yeej tseem tsis tau muab los kawm seb puas yuav pab tau li cas. Cov txiv hmab txiv ntoo nyob tom hav zoov mas yog cov txiv honeysuckle wild grape, txiv pos pokeberry, txiv pos black raspberry, thiab blackberry.

Kev tshawb fawb ntawm cov neeg nyuam qhuav tshawb dhau los no hauv lub nroog Oregon kuj tau muab ntau txoj hau kev los sib piv seb qhov twg thiaj li yuav tua tau cov yoov SWD thaum nyob rau hauv cov txiv pos, qhov zoo tshaj yuav muab cov txiv es muaj cov kas no pov tseg li cas. Muaj ob lub tswv yim es yeej pab tau zoo kom tua kom tau cov kas SWD no yog 1. Ntim cov txiv no rau hauv ib lub hnab yas khib nyiab xim dawb los yog hnab yas khib nyiab xim dub, thiab 2. Muab ziab tshav los yog solarizing, es yog muab ib daim ntaub yas kom pom tshab loj li 1-2 ml es muab vov cov txiv no ntawm ib qho chaw tshav ntuj ziab thiab muab av nias rau ntawm cov ntug kom txhob dim pa. Ib qho tseem ceeb heev: Yog koj muab cov txiv es muaj yoov nteg qe rau khawb qhov faus xwb ces yeej tua tsis tau cov kas no kiag li. Muab cov txiv no tso rau ib qho chaw txias (hauv tub yees kom txias li at 37-39F) tom qab koj de cov txiv noj tag nrho kuj yog ib qho es yuav tiv thaiv kom cov qe hauv cov txiv no daug tau sai, thiab/los yog kuj ua rau cov kas no loj hlob nyuaj thiab ua rau cov kas tuag (Marwa et al. 2017).

Tiv Thaiv Kom Txhob Nkag Los Tau 

High tunnel
Daim duab 8. Lub tsev tunnel sim seb tswj puas tau siv ntaub yas vov (E.C. Burkness, U of MN).

Cov tswv teb es cog cov txiv hmab txiv ntoo uas nyob ntawm cov huab cua pem qaum teb kuj pib siv tej lub tsev es npog kom tag kom txawm tias lub caij cov txiv hmab txiv ntoo twb txi dua caij lawm los lawv tseem cog tau ntxiv thiab es thiaj li yuav ua rau kom tau cov txiv hmab txiv ntoo zoo dua thiab ntau dua.  Thaum tsim ib lub tsev cog cov txiv no thiab muab npog zoo zoo lawm kuj yuav pab tau qhov tswj kom tiv thaiv kom cov kab ya kom nkag tsis tau los nteg qe rau hauv cov txiv no. Thaum xyoo 2015, cov tsev es muab cov ntaub yas los yog ib cov vij tsam los npog kuj tau muab qhov no los mus soj ntsuam xyuas yam li nws yog ib lub tswv yim kom tiv thaiv thiab tsis txhob muaj cov kab/yoov SWD no hauv lub lav MN (Rogers et al. 2016). Cov txiv nyob hauv lub tsev es muaj daim ntaub yas vov tsuas pom tias muaj cov yoov SWD no li 2%, muab piv rau cov tsev es muaj daim vij tsam vov mas yog muaj 35%, daim teb es tsis muaj dabtsi vov thiab siv tshuaj tua mas muaj 60% thiab daim teb es tsis vov thiab tsis siv tshuaj tua muas muaj li 81% es yog cov txiv pos berries muaj yoov nteg qe rau hauv (Rogers et al. 2016). Qhov huab cua es muab tswj tau xws li yog cov huab cua nyob sab hauv lub tsev es siv cov ntaub yas vov mas feem ntau cov huab cua sab hauv lub tsev kuj kub tshaj thiab txias tshaj cov huab cua sab nraud, rau cov kas kev loj hlob tsis zoo, kev sib tshov los tsis zoo thiab nteg qe los tsis zoo rau cov yoov SWD. Qhov kev tswj li no kuj yuav pab kom tsis txhob muaj cov kab no coob coob piv rau qhov kev tswj es siv lub vij tsam vov. Yog li ntawd, qhov tswv yim es thiv thaiv kom yoov txhob nkag tau thiab tswj cov huab cua sab hauv lub tsev tej zaum kuj yuav yog ib lub tswv yim yuav pab tau thiab tswj tau cov txiv kom tsis txhob muaj yoov nteg qe rau cov txiv es cog thaum lub caij nplooj ntoos zeeg thiab kuj yuav yog ib qho tswv yim siv yam tsis tas yuav siv tshuaj los tua, tshwj xeeb tshaj yog siv tau zoo rau cov teb es cov ev kawj (acre) tsawg tsawg thiab rau cov teb es tsis pub siv tshuaj tua.

Siv Tshuaj Tswj 

 

commercial spraying
Daim duab 9. Tus tswv teb siv tus txuag cua txuag cov tshuaj rau cov txiv raspberries (S. Wold-Burkness, U of MN).

Yog hais tais tov tshuaj kom haum haum, tua tshuaj yuav yog ib qhov kev tiv thaiv zoo, tab sis mas tua tshuaj no mas yuav tsum tau paub meej tias thaum twg yog lub sij hawm txog caij de es tsuas tua kom paub lub sij hawm tua cov tshuaj xwb, thiab yuav tsum ua raws nraim li qhov re-entry (REI) thiab pre-harvest (PHI) thaum tua ib zaug tshuaj twg mas yuav tsum tau soj ntsuam xyuas kom zoo (saib qhov kev qhia nram qab no).  Tsam ces cov kab SWD no muaj coob sai sai tuaj mas yuav tsum tau muaj kev tswj kom tsis so li txog ntua thaum de kiag cov txiv lawm.  Rau ntawm cov txiv pos raspberries, peb qhov kev qhia tias yuav tsum tau txuag tshuaj mas yog so 5 hnub tom qab tsuag ib zaug twg, yog tias ua tau (so 7 hnub mas yog qhov es so ntev tshaj plaws tsis pub dhau), thaum twg es koj pom kiag tias thawj thawj lub txiv pos berry hloov xim kiag lawm qhov no yog pov thawj tias muaj cov yoov no lawm.  Thaum txuag cov tshuaj ib zaug twg, yuav tsum tsuag kom ntau npaum li qhov kev qhia tias ib ev kawj av no txuag tau ntau tshaj plaws yog npaum li cas, txuag kom tag nrho hauv qab ntawm cov ntoo es nplooj ntoo npog   (e.g, >25-40 gallons dej/ac), thiab piv txwv, siv tus txuag cua los txuag es thiaj li txuag ntau thiab muaj zog kom npog kom tau deb zog.  Rau cov txiv pos Raspberry qhov es kav tsij siv li no mus mas yuav tsum ua tas los rov ua dua es siv cov tshuaj Mustang Maxx, Malathion thiab Delegate (los yog siv cov Entrust, rau cov tswv teb es tsis siv tshuaj tua).  Sib hloo nto kev tua tshuaj no kuj yog ib qho tswj tau zoo es thiaj li tsis muaj cov yoov SWD no ntau thiab kom cov yoov no thiaj li tiv tsis taus cov tshuaj*.

Yog xav paub txog cov kev es siv tshuaj tswj hom tshiab, thov mus saib daim ntawv es ib xyoos muab los kho dua ib zaug hu ua “Midwest Fruit Pest Management Guide”.  Daim ntawv qhia kom paub no yog tsim tawm los ntawm cov neeg ua hauj lwm tshwj xeeb ntawm UMN Extension and cooperating Midwest state Extension Specialists.

swd table

 

Kev Xaiv ntawm Cov Teb Tsis Tua Tshuaj 

Cov tswv teb es tsis siv tshuaj tua yuav tsum tau paub tias cov tshuaj es muaj rau lawv siv tswj cov kab no yeej muaj thiab tab sis mas tua tsis tau zoo npaum li cov teb es siv tshuaj tua cov yoov SWD no, thiab yuav tau tua kom raws caij nyoog. Txawm li ntawd los, qhov es twb tau sim dua los lawm nyob rau cov lav/xeev ntawm sab hnub poob thiab hauv lub lav Michigan pom tau tias cov yoov SWD no yeej tswj tau lawv zoo yam tsis siv tshuaj tua yog tias yeej soj ntsuam xyuas kom nruj, tua tshuaj koj raws sij hawm, yog tias pom cov yoov no tshwm sim, txhob tos ntev ntev mam li rov qab tua dua. Nws yeej yog ib qho tseem ceeb heev es yuav tau siv qhov kev tswj hu ua culture control los pab txo kom tsis txhob muaj cov yoov no ntau ntau. Qhov no kuj yog tias yuav tsum tau txiav tej ceg ntoo kom tsob ntoo ntoo kaj thiab txhob ntxhov ntxhov thiab kom txuag tshuaj los tshuaj thiaj li ya mus raug ntau qhov chaw, thiab yuav tsum tau de cov txiv no kom raws nraim li lub sij hawm tau teem tseg. Muaj ib daim ntawv sau tawm qhia txog cov kev tswj rau cov teb tsis siv tshuaj tua los organic los ntawm lub tsev kawm ntawv qib siab Michigan State yog tias koj xav tau.


References

Marwa F. K. A., D. A. Kraus, and H. J. Burrack. 2017. Effects of postharvest cold storage on the development and survival of immature Drosophila suzukii (Diptera: Drosophilidae) in artificial diet and fruit. J. Econ. Entomol. 110(1): 87–93. https://doi.org/10.1093/jee/tow289

Purdue Extension. Midwest Fruit Pest Management Guide. Retrieved from: https://ag.purdue.edu/hla/hort/pages/sfg_sprayguide.aspx

Rogers, M. A., E. C. Burkness, and W. D. Hutchison. 2016. Evaluation of covered tunnels for management of Drosophila suzukii in fall-bearing red raspberries. Journal of Pest Science https://doi.org/10.1007/s10340-016-0731-1.

Leach, H. M. J. Grieshop, and R. Isaacs. 2016. Integrated Strategies for Management of Spotted Wing Drosophila in Organic Small Fruit Production. Michigan State University.

Oregon State University. Spotted Wing Drosophila Traps – Monitoring Adult Flight. http://extension.oregonstate.edu/douglas/sites/default/files/documents/hort/2010/spotted_wing_drosophila_traps_osuviticulture1.pdf

 

Revised April, 2021